Poľnohospodárstvo Európy
- až polovicu povrchu Európy tvorí poľnohospodárska pôda – z toho 2/3 orná pôda; poľnohospodársky nevyužívané areály sa nachádzajú na severe Európy (lesná pôda), v horských oblastiach, v urbanizovaných regiónoch;
- hl. činiteľ poľnohospodárstva je jeho zameranie aj veľkosti produkcie je kvalita pôdy,
- zmeny vo využívaní pôdy – rozširovanie mestskej výstavby a budovanie infraštruktúry (odhad: každý deň európske poľnohospodárstvo stráca asi 360 ha pôdy) ,
- poľnohospodárska výroba v Európe je značne diferencovaná – ovplyvňuje to najmä kvalita pôd a klimatické podmienky; vplyv spoločensko-ekonomických podmienok má pozitívny dopad najmä v „starých“ krajinách EÚ, kde prevláda intenzívny typ hospodárstva podporovaný systémom subvencií Európskej únie ;
- v závislosti od stupňa mechanizácie a ďalších vstupov je jeho produktivita rôzna, dynamicky sa rozvíjajú farmy ekologického hospodárstva;
- rôzna veľkosť poľnohospodárskych jednotiek, prevládajú malé a stredne veľké rodinné farmy, veľké poľnohospodárske družstvá v bývalých socialistických krajinách strednej a východnej Európe zanikli. resp. sa rozpadli na menšie jednotky, značná časť pôdy bývalých družstiev je v súčasnosti nevyužívaná,
- do roku 1992 politika Európskeho spoločenstva zameraná na podporu vlastného poľnohospodárstva – ochrana európskych produktov zavedením vysokých ciel na importované poľnohospodárske výrobky; farmári dostávali za svoje tovary vyššie platby ako boli ich priemerné ceny na svetovom trhu; prebytky boli odkupované podľa vopred stanovených stálych cien – ak trhové podmienky neumožnili predaj výrobkov, boli likvidované; aby boli pomerne drahé európske produkty konkurencieschopné na svetovom trhu, umelo sa znižovali ich ceny – producentom štát doplácal rozdiel v cene;
- po roku 1992 nové pravidlá v EÚ, postupné obmedzovanie subvencií, prestali sa garantovať stále ceny na hov. mäso, mlieko – rozdiely v príjmoch sú farmárom vyrovnávané doplatkami bez ohľadu na veľkosť výroby a trhové ceny – rozdiely medzi „starými“ a novými členmi EÚ,
- značné obmedzenie subvencií, ústupok od udržiavania umelo vytvorených vysokých cien na PH produkty, otváranie európskeho trhu podstatne lacnejším tovarom z iných svetadielov vedie k narastaniu problémov v tomto odvetví – znižovanie počtu pracovníkov, rast nezamestnanosti, rozpad PH jednotiek – čiastočné riešenie prechod do rôznych foriem turizmu (agroturizmus, ekoturizmus),
- trendy v poľnohospodárstve: uplatňovanie najnovších vedeckých poznatkov a technologických postupov, napr. systém hors-sol-system (pestovanie plodín na umelom substráte – napr. zo syntetických vlákien) vo fóliovníkoch a skleníkoch (Holandsko, Dánsko) – vďaka automatizácii a mechanizácii úroda niekoľkokrát do roka, negatívom je však vysoká spotreba energie, finančne drahý ručný zber úrody kvôli kvalite produkcie), rušenie prevádzok a ich prenos do južných oblastí Európy, príp. aj do afrických krajín.
Rastlinná výroba
- produkcia potravín, krmív, tech. plodín a pochutín,
- jej podiel vo väčšine krajín E nižší ako 50% poľnohospodárskej výroby.
Obilniny:
Pšenica (asi 1/3 svet. produkcie v Európe – 2. miesto na svete), najvýznamnejšia je východoeurópska pšeničná oblasť (Podunajsko-Ukrajina-Sev. Kaukaz-povolžie-celiny na južnom Urale) a západoeurópska oblasť (sev. Francúzsko-hnedozemný pás Nemecka-severné Taliansko); vďaka vysokej mechanizácii a produktivite práce vysoké hektárové výnosy – až 70-80 q/ha v Holandsku, Belgicku, Francúzsku, Írsku, Nemecku, ale Ukrajina, Rusko len 27 q/ha
Najväčší producenti pšenice v Európe: Rusko, Francúzsko, Nemecko, Ukrajina, VB, Poľsko.
Pozn.: Spolu s pšenicou je najvýznamnejšou obilninou aj ryža – pestuje sa približne do 46°s.g.š. – v E najvýznamnejší producenti Špan., Franc., Tal., Rumunsko).
Kukurica – obilnina aj krmivo pre dobytok , v Európe asi 12% svetovej produkcie, najvýznamnejší producenti – Francúzsko, Ukrajina, Rumunsko, Taliansko, Maďarsko, Srbsko.
Jačmeň – najvýznamnejší podiel v rámci svetovej výroby v Európe – až 60 % svetovej produkcie, najvýznamnejšie štáty: Rusko, Nemecko (najmä sladovnícky jačmeň), Francúzsko, Ukrajina, Španielsko.
Raž – svetovým producentom je Európa ako svetadiel – až 90% svetovej produkcie (Rusko, Nemecko, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina).
Ovos – 65% svetovej úrody z európskeho poľnohospodárstva, klesajúca tendencia (znižovanie stavu koní, ovos ako kŕmna obilnina), najvýznamnejší producenti. Rusko, Poľsko, Fínsko, Španielsko.
Všeobecne možno v produkcii obilnín vyčleniť 3 hlavné štáty v Európe: Rusko, Francúzsko a Nemecko, ktoré sa nachádzajú v tabuľke 10 svet. producentov obilnín).
Hľuzovité kultúry:
Zemiaky – v Európe sa významne rozšírili v 18.-19. stor., najmä v chladnejších oblastiach s menej úrodnou pôdou – na začiatku 20. stor. sa stali najvýznamnejšou krmovinou, s nástupom jadrových krmív (obilniny) ich význam v poľnohospodárstve Európy klesá.
Európa spolu s Áziou sú najväčšie produkčné oblasti sveta (podiel po pribl. 40%), najvýznamnejší producenti: Rusko, Ukrajina, Poľsko, Nemecko.
Cukrová repa – najvýznamnejší producenti v Európe: Francúzsko, Nemecko
Prvýkrát vyrobený cukor z cukrovej repy v Nemecku v pol. 18. stor., za napoleonských vojen dovoz cukru do Európy obmedzený – tzv. kontinentálna blokáda uzavrela dovoz trstinového cukru z Anglicka a jeho kolónií – dôvod na rozšírenie pestovania cukrovej repy a následne výroby cukru z nej. V 80. rokoch 19. stor. výroba repného cukru prevýšila výrobu trstinového cukru. trstinovému cukru (v r. 2005 pomer 30:70 v prospech trstinového cukru);
- cukrová repa sa rozšírila zo Stredomoria, pestuje sa medzi 35-47°s.g.š., vyžaduje kvalitné pôdy, dostatok vlahy a tepla,
- Európa má 72%-ný podiel na pestovaní cukrovej repy vo svete, najvýznamnejší producenti: Francúzsko (svetový producent č. 1), Nemecko, Rusko, Poľsko, Ukrajina.
Ovocie a zelenina:
- stále sa rozširuje ich produkcia – zdravý životný štýl Európanov,
- najrozšírenejšie ovocie – jablká, v minulosti Európa hlavná produkčná aj spotrebiteľská oblasť, v súčasnosti už len 30% podiel (na 1. mieste Ázia – Čína), najvýznamnejší producenti: Poľsko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Rusko.
Významné pestovanie hrozna – Európa najvýznamnejšia pestovateľská oblasť sveta (46% svetovej produkcie), v minulosti ešte vyšší podiel, konkurencia USA, Argentína, JAR, Austrália; najvýznamnejší producenti: Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Nemecko
Citrusové plody – Stredomorie (15% svetovej produkcie), Španielsko, Taliansko – pomaranče, mandarinky, citróny
Exotické ovocie – banány – Španielsko
figy – Grécko
kivi – Taliansko
ananásy – Portugalsko
Zelenina – v prímestských oblastiach; pareniská, skleníky, fóliovníky...
Pr.: paradajky – Taliansko, Španielsko – svetoví producenti (v 1. desiatke štátov sveta).
Strukoviny: sója – Ukrajina, Rusko, balkánske štáty
hrach – najrozšírenejšia strukovina v E, Franc., Rusko...
šošovica – pôvodne v Stredomorí, odtiaľ do ďalších krajín.
Olejniny: Najvýznamnejšia v Európe repka olejná (36% svet. produkcie), najvýznamnejší producenti: Nemecko, Francúzsko, VB, Poľsko, Ukrajina, Česko;
Slnečnica – najväčšia produkčná oblasť sveta (54% svet. produkcie), najvýznamnejší producenti. Rusko, Ukrajina a balkánske štáty, Francúzsko.
Olivovník – Stredomorie – 60% svetovej produkcie olív, najvýznamnejší producenti: Špan., Tal., Grécko.
Pochutiny: chmeľ – výroba piva, hlavná pestovateľská oblasť práve v Európe (50% svetovej výroby), podiel sa však znižuje v prospech USA a Číny, najvýznamnejší producenti v E: Nemecko (1. miesto na svete), ČR, Poľsko, VB
Plodiny na priemyselné spracovanie:
Bavlník – Grécko (10. miesto na svete), Španielsko
Ľan – 40% svetové produkcie – Francúzsko, Rusko, Bielorisko
Tabak – len 8% podiel na svetovej produkcii, Taliansko (v 1. desiatke sveta), Bulharsko, Poľsko, Španielsko, Grécko.
Živočíšna výroba
- prevláda intenzívny typ hospodárstva, v rôznych regiónoch Európy odlišné typy živočíšnej výroby:
a) Alpský typ – chov hov. dobytka na mlieko; letná pastva na pasienkoch, v zime seno a iné hodnotné krmivá, v subalpínskej a alpínskej zóne – Alpy, podobne aj sätery v Škandinávii.
b) Intentívny stajňový chov – doplnkové odvetvie k pestovaniu trhových plodín, produkcia objemových krmív – väčšinou v strednej, južnej a juhovýchodnej Európe.
c) Stajňový chov nadriadený rastlinnej výrobe – v oblastiach s intenzívnou živočíšnou výrobou v západnej a severnej Európy, v ekonomicky najrozvinutejších štátoch, pestovanie krmív na ornej pôde.
Chov hovädzieho dobytka:
Najvyššie stavy: Rusko, Francúzsko, Nem., VB, Írsko, Taliansko, Španielsko, Poľsko;
V prepočte na ha poľnohospodárskej pôdy : Belgicko, Holandsko, Írsko;
Výroba hov. mäsa – Franúzsko, Nememecko, Taliansko
Výroba mlieka - 42% svetovej produkcie, Rusko, Nemecko, Francúzsko, VB (v intenzite vyniká Dánsko – priemerný počet l mlieka na 1 dojnicu až 8000 l, vo vyspelých štátoch okolo 2000 l mlieka)
Chov ošípaných:
- 20% svet. produkcie, najvýznamnejší producenti: Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Poľsko, Rusko, Dánsko, Holandsko; výroba bravčového mäsa – 25% svetovej výroby.
Chov oviec:
- sústredený na Britských ostrovoch a severe Európe, v horských oblastiach v Stredomorí; najvýznamnejší chovatelia: VB, Rusko, Špaielsko, Grécko, Taliansko, Francúzsko, Rumunsko.
Chov ťažných zvierat:
- kone: Rusko, Rumunsko, Nemecko, Ukrajina, Francúzsko, VB.
- pokles chovu
Chov hydiny:
- rozšírený, konkurencia z mimoeurópskych regiónov; rovnomerne zastúpený chov kurčiat,
- morky: Francúzsko, Taliansko
- kačky: Francúzsko, Ukrajina
- husi: Rumunsko, Poľsko, Maďarsko